Duševné zdravie sa z okrajovej témy stalo každodennou realitou – od tlaku na mladých ľudí, cez úzkosti a vyhorenie, až po krízové situácie, v ktorých ide doslova o minúty. Práve preto má zmysel, keď sa pomoc nerieši jednorazovo, ale dlhodobo a systematicky.
Hejt, hodnotenie, verejný tlak aj tiché osobné krízy. Aj ľudia, ktorých denne vídame na obrazovke či sociálnych sieťach, prežívajú náročné obdobia. „Byť viditeľný v mediálnom priestore neznamená byť imúnny voči bolesti alebo zraniteľnosti. Práve naopak – verejná pozornosť môže tlak ešte zosilňovať,“ upozorňuje Marek Madro z IPčka, ktoré dlhodobo podporuje Nadácia TV JOJ.
Čo vlastne znamená duševné zdravie a prečo je rovnako dôležité ako to fyzické?
Duševné zdravie nie je len „neprítomnosť diagnózy“. Nie je to stav, keď človek nemá úzkosť, depresiu alebo inú ťažkosť. Duševné zdravie je schopnosť zvládať bežné aj náročné situácie, vytvárať vzťahy, cítiť zmysel, prežívať radosť, ale aj smútok a ustáť ho. Ako psychológ to často vysvetľujem jednoducho: tak ako máme fyzickú kondíciu, máme aj psychickú kondíciu. Niekedy sme vyčerpaní, inokedy viac „fit“. Niekedy potrebujeme oddych, inokedy podporu. A rovnako ako si vieme predstaviť zlomenú nohu, existuje aj „zlomené“ prežívanie, keď je toho na človeka priveľa.
Duševné zdravie je rovnako dôležité ako fyzické preto, že jedno bez druhého nefunguje. Keď je človek dlhodobo pod stresom, jeho telo reaguje – zhorší sa spánok, imunita, objavia sa bolesti hlavy či žalúdka. A naopak, keď má niekto vážne fyzické ochorenie, často to zasiahne aj jeho psychiku.
Telo a myseľ nie sú oddelené svety. U mladých ľudí dnes často vidíme, že tlak na výkon, porovnávanie sa na sociálnych sieťach, neistota v spoločnosti či konflikty vo vzťahoch vytvárajú obrovské napätie. Navonok môžu fungovať, chodia do školy, stretávajú sa s kamarátmi, ale vo vnútri môžu prežívať úzkosť, samotu alebo bezmocnosť.
Duševné zdravie je o tom, či majú priestor o tom hovoriť, či majú oporu, či sa cítia prijatí. Je dôležité povedať aj to, že byť duševne zdravý neznamená byť stále šťastný. Znamená to vedieť pracovať so svojimi emóciami, vedieť požiadať o pomoc a mať okolo seba bezpečné vzťahy. Možno najpresnejšie by som to zhrnul takto: o telo sa staráme preventívne – športujeme, jeme, ideme k lekárovi. O psychiku by sme sa mali starať rovnako.
Rozprávať sa, oddychovať, budovať vzťahy, vyhľadať odborníka, keď je toho priveľa. Lebo keď sa duševné ťažkosti neriešia, dokážu prerásť do krízových situácií.
A presne preto je dôležité hovoriť o duševnom zdraví nahlas bez hanby a bez stigmy.
IPčko dnes pozná veľa ľudí, no možno nie každý vie, čo skratka IP znamená. Ako by ste jednoducho vysvetlili, kto ste a čo robíte?
IPčko je občianske združenie, ktoré od roku 2012 poskytuje bezplatnú, anonymnú a nonstop psychologickú pomoc ľuďom, ktorí sa ocitli v náročnej alebo krízovej životnej situácii. Skratka IP pôvodne znamenala „Internetová poradňa“, pretože sme vznikli s cieľom priniesť odbornú pomoc tam, kde ju mladí prirodzene vyhľadávajú – do online priestoru.
Dnes však IPčko nie je len online poradňa. Je to sieť pomoci, ktorá prepája telefonickú, chatovú a e-mailovú podporu na Krízovej linke pomoci IPčko s osobnými službami v regionálnych centrách po celom Slovensku.
To, čo je pre nás kľúčové, je prijatie. Keď sa na nás niekto obráti, neprichádza „prípad“ ani „diagnóza“, ale človek so svojím príbehom. Nehodnotíme, nebagatelizujeme, nehovoríme, že „to prejde“. Vytvárame bezpečný priestor, kde môže človek povedať aj to, čo inde nedokáže vysloviť nahlas. Mladí ľudia sa na nás obracajú s témami úzkosti, samoty, konfliktov doma či v škole, so sebapoškodzovaním, myšlienkami na ukončenie života, s otázkami identity, vzťahov či tlaku online sveta. Často prichádzajú s pocitom, že ich nikto nepočuje. Našou prvou úlohou je počúvať.
IPčko stojí na presvedčení, že požiadať o pomoc je prejav odvahy, nie slabosti. Pomoc poskytujeme diskrétne a bezplatne, aby sme odbúrali bariéry, ktoré ľuďom bránia obrátiť sa na odborníka. Zároveň však našu prácu neuzatvárame len do krízových intervencií – venujeme sa aj prevencii, vzdelávaniu a podpore komunít. Prepájame psychológiu s modernými technológiami, pretože svet mladých sa odohráva aj na sociálnych sieťach a v digitálnom priestore.
Jednoducho povedané: IPčko je miesto, kde človek nemusí byť na svoje ťažkosti osamote. Sme tu preto, aby sme vytvárali bezpečný priestor prijatia, porozumenia a odbornej pomoci vtedy, keď je to najviac potrebné.
V akých situáciách sa na vás ľudia najčastejšie obracajú?
V roku 2025 sme v IPčku zaznamenali spolu 181 087 kontaktov. Za každým jedným číslom je konkrétny človek a moment, keď sa rozhodol, že na to už nechce byť sám. Najčastejšie sa mladí ozývali s pocitmi osamelosti a strachu – 18 471 kontaktov. Nešlo vždy o jednu konkrétnu udalosť, ale o dlhodobý pocit izolácie a nepochopenia – o osamelosť, ktorá môže prichádzať aj vtedy, keď sme obklopení ľuďmi. O vnútorné napätie, ktoré nie je navonok viditeľné, ale vo vnútri je veľmi intenzívne.
Veľmi výraznou témou boli aj myšlienky na ukončenie života – 15 030 kontaktov. V 2 311 prípadoch už došlo aj k pokusu o ukončenie života. To sú situácie, keď je psychická bolesť taká intenzívna, že človek prestáva vidieť iné východisko. O to dôležitejšie je, aby mal kam zavolať alebo napísať práve v tej chvíli. Medzi najčastejšie dôvody kontaktu patril aj stres a tlak na výkon – 14 968 kontaktov, rovnako ako úzkosť, panika a fóbie – 13 838 kontaktov a sebapoškodzovanie – 12 857 kontaktov. Tieto témy spolu úzko súvisia.
Mnohí mladí žijú pod tlakom očakávaní – zo školy, rodiny, spoločnosti aj online priestoru – a nemajú dostatok bezpečného priestoru hovoriť o tom, čo sa deje vnútri. Výraznú časť tvorili aj témy spojené s online svetom – viac ako 11 000 kontaktov sa týkalo fenoménov internetu. Objavujú sa aj nové otázky, napríklad téma umelej inteligencie – 2 517 kontaktov. Pre niektorých mladých sa AI stáva miestom, kde hľadajú odpovede, podporu alebo aspoň pocit, že ich niekto „počúva“.
Niekedy supluje kamaráta, inokedy odborníka či informačnú autoritu. Aj to ukazuje, ako silná môže byť osamelosť a potreba porozumenia – a aké dôležité je, aby mali mladí popri technológiách bezpečné vzťahy a dostupnú odbornú pomoc. Zaznamenali sme aj 719 kontaktov súvisiacich s radikalizáciou, čo ukazuje, že digitálne prostredie môže byť miestom podpory, ale aj rizika. Tieto čísla nie sú len štatistika.
Hovoria o generácii mladých ľudí, ktorí prežívajú tlak, neistotu a často aj hlbokú samotu. A zároveň ukazujú, že keď je pomoc dostupná, anonymná a prijímajúca, mladí ju dokážu vyhľadať. A to je pre nás dôležitý signál, že má zmysel byť tu každý deň, nonstop.
Nadácia TV JOJ vás podporuje dlhodobo. Čo pre vás takáto stabilná spolupráca znamená?Z čoho konkrétne pozostáva táto podpora – ide o financovanie služieb, prevádzky, projektov, alebo aj mediálnu pomoc?
Pre nás je stabilná spolupráca s Nadáciou TV JOJ mimoriadne dôležitá. V oblasti duševného zdravia totiž nestačia jednorazové kampane ani krátkodobé projekty. Potrebujeme dlhodobých partnerov, ktorí rozumejú tomu, že podpora ľudí v kríze je systematická práca, ktorá si vyžaduje kontinuitu, odbornosť a dôveru.
To, že nás Nadácia TV JOJ podporuje, pre nás znamená viac než finančnú pomoc. Znamená to stabilitu, ktorá nám umožňuje plánovať služby, rozvíjať odborné tímy a reagovať na nové výzvy – tentokrát je to téma „nevypočutia“ a frustrácie mladých ľudí, ktorá môže vyústiť až k násiliu, ak na ňu včas a odborne nezareagujeme. Stabilný partner nám dáva istotu, že pomoc, ktorú poskytujeme, môže byť dostupná aj zajtra.
Veľmi si vážime aj to, že spolu nielen poskytujeme podporu, ale aj spoločne otvárame témy duševného zdravia vo verejnom priestore. Ozvučovať duševné zdravie je dnes rovnako dôležité ako poskytovať samotnú intervenciu. Keď sa o týchto témach hovorí otvorene, znižuje sa stigma a viac ľudí si dovolí požiadať o pomoc. Teší nás, že máme po boku partnera, ktorý vníma duševné zdravie ako prioritu a ktorý spolu s nami prispieva k tomu, aby mladí ľudia vedeli, že na svoje ťažkosti nemusia zostať sami.
Čo sa vďaka podpore Nadácie TV JOJ podarilo zrealizovať? Môžete uviesť konkrétny príklad (príklady)?
Podpora Nadácie TV JOJ má pre nás viacero rozmerov. Nie je to len finančný príspevok, ale o partnerstvo, ktoré prepája konkrétnu pomoc s verejným otváraním tém duševného zdravia.
Jedným z prvých výrazných spoločných projektov bol charitatívny kalendár „Koleso šťastia“. Cez príbehy a tváre známych ľudí otvoril tému duševného zdravia spôsobom, ktorý bol blízky a zrozumiteľný. Výťažok z jeho predaja podporil naše krízové služby – každodennú prácu s ľuďmi, ktorí sa ozývajú s myšlienkami na ukončenie života, osamelosťou, úzkosťami, tlakom na výkon, sebapoškodzovaním či pocitom bezmocnosti. Za každým takýmto projektom sú konkrétne rozhovory, konkrétne noci na Krízovej linke pomoci IPčko a konkrétne stretnutia v našich regionálnych centrách Káčko.
Spolupráca pokračovala aj pri podujatí JOJ ŠPORT RUN – Behaj lesmi. Bežci svojím štartom vyjadrili podporu ľuďom, ktorí potrebujú psychologickú pomoc. Tento projekt mal nielen finančný, ale aj silný symbolický rozmer. Ukázal, že o duševnom zdraví sa dá hovoriť verejne, bez hanby a bez odsúdenia a že solidarita má konkrétnu podobu.
Podpora Nadácie TV JOJ sa premieta aj do fungovania našich regionálnych centier krízovej intervencie Káčko. Vďaka nej majú ľudia miesto, kde môžu prísť osobne, bez objednania, anonymne a bezplatne. Miesto, kde sú prijatí takí, akí sú a môžu riešiť svoje ťažkosti, o ktorých častokrát dlho mlčali.
Veľmi silným momentom bolo aj minulé leto, keď po požiari v Spišskom Štiavniku prišlo o bývanie viac ako 140 ľudí, prevažne deti. Nadácia TV JOJ nás podporila, aby sme mohli byť priamo na mieste a poskytovať krízovú intervenciu zasiahnutým rodinám. V takých chvíľach je rýchla a stabilná podpora kľúčová.
Pre nás táto spolupráca neznamená len financovanie služieb či mediálne partnerstvo. Znamená spoločné ozvučovanie tém, o ktorých by sme nemali mlčať. Znamená to, že duševné zdravie dostáva priestor, hlas a konkrétnu pomoc. A to je pre nás najdôležitejšie.
Smerovala pomoc aj k ľuďom, ktorí sa ocitli v náročnej situácii v súvislosti s mediálnym prostredím alebo televíznymi projektmi?
Pracujeme s anonymitou našich klientov. Vieme o nich len to, čo sa sami rozhodnú zdieľať, a rešpektujeme ich súkromie bez ohľadu na to, kto sú a odkiaľ prichádzajú. Áno, stretávame sa aj s ľuďmi, ktorých by sme mohli nazvať „známe tváre“. Aj oni prežívajú náročné životné situácie, tlak, neistotu či osobné výzvy. V tomto nie sú výnimkou. Byť viditeľný v mediálnom priestore neznamená byť imúnny voči bolesti alebo zraniteľnosti. Práve naopak – verejná pozornosť môže tlak ešte zosilňovať.
Ľudia, ktorí sa objavujú v televíznych projektoch alebo v online priestore, často čelia hejtu, hodnoteniu, komentárom a súdeniu. Takýto tlak môže zasahovať do identity, sebaobrazu aj pocitu vlastnej hodnoty. Dlhodobé vystavenie kritike či nenávisti má reálne dopady na duševné zdravie.
Pre nás je podstatné jedno: nezáleží na tom, či je človek známy alebo nie. Ak prežíva ťažké obdobie, má právo na podporu. A to najdôležitejšie, čo môže urobiť, je nezostať so svojimi pocitmi sám a vyhľadať pomoc. To nie je slabosť. To je starostlivosť o seba.
Ak by ste mali povedať jednu vec, ktorú by si mali ľudia zapamätať o duševnom zdraví, čo by to bolo?
Ak by som mal povedať jednu vec, ktorú by si mali ľudia zapamätať o duševnom zdraví, je to táto: nezostávaj na svoje pocity osamote. Pomoc existuje. V najťažších chvíľach má človek často pocit, že nikoho nechce zaťažovať. Že to musí zvládnuť sám. Že jeho problém je buď príliš malý na to, aby o ňom hovoril, alebo naopak taký veľký, že mu aj tak nikto nepomôže.
A práve toto ticho býva najnebezpečnejšie. Duševné ťažkosti nie sú slabosť ani zlyhanie. Sú súčasťou života. Tak ako sa staráme o telo, keď nás bolí, je prirodzené postarať sa aj o svoju psychiku. Hovoriť o tom, čo nás trápi, je krok k úľave. Nie preto, že sa všetko hneď vyrieši. Ale preto, že na to už nie sme sami.
Keď človek vysloví nahlas svoj strach, hanbu alebo bezmocnosť, pred blízkym, pred odborníkom, na linke pomoci, niečo sa zmení. Vznikne priestor. A v tom priestore sa dá začať dýchať o trochu ľahšie. Pomoc existuje. A požiadať o ňu nie je prejav slabosti. Je to odvaha postarať sa o seba.
