Redaktori na autistickom spektre, známe a spoločensky významné osobnosti ako hostia a technické zázemie, ktoré myslí na každého. Jedinečný projekt TV JOJ A SME TU prináša inklúziu a zmenu pohľadu na autizmus priamo na televízne obrazovky. O jeho vzniku, zmysle a zákulisí hovorí odborná garantka projektu, bývalá politička a novinárka Jana Žitňanská.
Dnes svoje skúsenosti využíva v projekte, ktorý v slovenskom televíznom prostredí nemá obdobu. Ako odborný garant Sme tu pomáha vytvoriť reláciu, kde ľudia s autizmom nie sú témou – ale jej tvorcami.
Ako by ste predstavili projekt A SME TU niekomu, kto o ňom ešte nepočul?
Je to licencovaný formát, v origináli známy pod názvom Les Rencontres du Papotin (v anglickej verzii The A Talks). Za jeho vznikom stoja dvaja francúzski režiséri Olivier Nakache a Éric Toledano, ktorí nakrútili známy film Nedotknuteľní. V každej epizóde čelí jedna z najznámejších osobností krajiny otázkam skupiny dvadsiatich siedmich atypických novinárov – všetci sú na autistickom spektre.
Relácia sa vysiela už vo viacerých európskych krajinách, žne obrovské úspechy a ja som nadšená, že prichádza na jeseň aj na obrazovky TV JOJ. Je to inklúzia v praxi – ľudia s autizmom nie sú objektom, ale subjektom relácie.
Ako ste sa do projektu zapojili vy?
Natrafila som naň pri sledovaní francúzskej televízie a povedala som si, že to je niečo, čo by sa malo dostať ku slovenským divákom. Mám dlhoročný vzťah k téme autizmu, poznám množstvo ľudí na spektre, ich rodiny, ako aj odborníkov, ktorí sa im venujú.
Napriek tomu, že často prichádzam do kontaktu s ľuďmi s autizmom, táto relácia bola pre mňa neopakovateľným zážitkom a striedavo som sa pri jej sledovaní smiala, utierala si slzy, žasla a mala zimomriavky. A tak sme oslovili TV JOJ, pretože som vedela, že tá jediná bude mať dosť odvahy priniesť takúto náročnú a ojedinelú tému a že to urobí citlivo. Aj keď v zahraničí býva zvykom, že takéto programy vysiela väčšinou verejnoprávna televízia.
Čím je táto talkshow iná oproti bežným reláciám?
Najmä to, že sú medzi nami ľudia, ktorí sú v bežnom živote pre spoločnosť neviditeľní. Divák uvidí, ako sa dokážu pozerať na svet bez filtrov, že nekalkulujú, nie sú vypočítaví, ich otázky sú úprimné, bez naučených fráz a floskúl. Na druhej strane je relácia pre mnohých našich redaktorov možno prvou príležitosťou zažiť, že ich ľudia berú vážne.
Že ich počúvajú, venujú im svoj čas a delia sa s nimi o pocity. A to je pre nich vzácny zážitok. Treba zdôrazniť, že otázky si redaktori pripravujú sami, pomáhajú im ich asistenti a rodičia, ale ani oni, ani my im nič do úst nevkladáme.
Aké boli požiadavky na výber redaktorov?
Aj v tomto sa držíme licencie. Dôraz sa kladie na to, aby v relácii bolo zastúpené čo najširšie spektrum, pričom ľudia s Aspergerovým syndrómom, ktorí sú vysokofunkční, by mali tvoriť len zlomok skupiny a prednosť by mali dostať ľudia, ktorí potrebujú vyššiu mieru podpory.
Máme aj jedného neverbálneho autistického redaktora, ktorý komunikuje cez obrázky, emócie a za neho otázky kladie asistent. Reprezentujú veľmi široké spektrum ľudí s autizmom, pričom licenčnou podmienkou bolo, že musia zvládať spolupracovať, dodržiavať pravidlá a dokázať v pohode zvládnuť nakrúcanie, v čom sme im neustále nápomocní.
Čo by ste odkázali ľuďom, ktorí o autizme stále málo vedia?
Že autizmus nie je prekážka, ktorá niekoho definuje. Je to súčasť osobnosti, ktorá prináša aj výnimočné schopnosti. A aj tie v relácii ukazujeme. Sme zvyknutí žiť, pracovať a existovať rýchlo, nedávame si čas zamyslieť sa nad bežnými situáciami, ktoré môžu byť pre niekoho náročné. A niekedy stačí veľmi málo – trošku viac času, jasnejšie pravidlá, úprimná odpoveď, chuť byť tu pre druhého a chcieť mu pomôcť, aby sa cítil dôležitý a prijatý.
To je pre týchto ľudí veľmi vzácne, pretože ich sebavedomie je poznačené tým, že žiaľ, nemajú v spoločnosti ešte stále pevné miesto a nedostávajú priestor. A to chce táto relácia zmeniť, a tým im pomôcť rásť. Ak prinesieme v tomto zmysle aspoň malú zmenu, bude to pre mňa mať ten najväčší zmysel.
zdroj: Stratégie
